Grófka ,,Isabelle,Michel vypnite telku a poďte stará mama na nás už určite čaká". Povedala som svojim dvom deťom a obudla som sa. O chvíľku docupitali ku mne obuli sa aj ony. Vyšli sme von ja som zamkla dom a išli sme do auta a vyrazili sme ku mojej mame. Moja mama bývala v jednom kaštieli ba čo kaštieľ obrovský hrad to bol ktorý zdedila po svojej mame a ona zasa po svojej atď. v tom dome som strávila svoje detsvo. Mala som to tam rada, aj keď ma nebavili tie veci čo tam boli ako napríklad staré pramene našich predkov, obrazy, a veci ktoré tam boli odložené. ,,Mami, ako dlho budeš na služobnej ceste"? Spýtal sa ma môj 11 ročný syn. ,, Neviem srdiečko, ale budem sa snažiť to vybaviť čo najskôr". O nedlho sme už vchádzali cez bránu na nádvorie. Nič sa tu nezmenilo azda iba to, že už rozkvitli stromy a kvety naokolo. Stará mama nás čakala pred hlavným vchodom do ,,domu" ako náhle som zastala s autom deti vybehli ku starej mame ju vystískať. Ja som išla za nimi. Ony už viedli zaujímavú debatu o tom že dnes prehľadajú pivnicu a budú po niečom pátrať. Ja som sa len pousmiala. ,,Ahoj mami, som rada že mi postrážiš mojich šibalov". Povedala som, a objala som ju.,,Veď vieš , že som rada keď sú tu, aspoň mi nie je smutno a znovu si obnovím mne hovorené historky a pospomínam". Ja som sa len usmiala a súhlasne som jej prikývla. Dala som deťom pusinky a povedala som im niečo vtom zmysle aby starú mamu poslúchali. Oni prevrátili očami ako vždy a a prikývli. Ja som nasadla do auta a vyrazila som za mojou prácou.
___________________________________________________________________________________
Deti sa rozbehli dolu schodami do pivnice a ja som za nimi pomali krývkala. Pri pivničných dverách na mňa počkali lebo som mala kľúč. Keď som otvorila vošli smespoločne dnu zažala som niekoľko sviečok a rozhliadla som sa po miestnosti. Michell a Isabelle chodili po pivnici a pozerali sa všade na okolo. Potom dali dolu plátno s jedného obrazu a s otvorenými ústami na neho pozerali. ,,Stará mama, veď to je predsa naša mamička".Vykríkla užasnutá Isabelle a pozeral bez žmurknutia na obraz. Ja som sa len milo usmiala a prišla som ku nim. Pohladila som ich po hlavičkách a tiež som sa zadívala na obraz. ,,Nie, toto nie je vaša mamička, je to grófka, ktorá tu bývala dávno pred nami grófka Catherine de Montsalvy“. ,,Prečo sa teda tak veľmi podobána našu mamičku“? ,,Prečo, no lebo je s tej rodiny vieš, tak ako sa mamička podobá na mňa ty sa podobáš na svoju mamičku, je síce pravda že vaša mama sa na ňu podobá najviac, je ako jej klon". Povedala som a usmiala som sa. Deti len nechápavo krútili hlavičkami. Potom sa na mňa prosebne pozreli. ,,Povedz nám niečo o nej prosím". ,,Nuž tak teda dobre, poviem vám o nej všetko čo viem". Povedala som a sadla som na zaprášený diván čo tam bol a deti tiež. Začala som rozprávať príbeh o grófke de Montsalvy. ____________________________________________________________________________________
,,Catherine, sedela vo svojej izbe a kefou si prečesávala svoje krásne dlhé vlasy zlatej farby. Chystala sa už do postele, ale ešte čakala na svoju komornú a zároveň najlepšiu priateľku Saru, ktorá jej mala priniesť novinky,o mužovi ,ktorý ju náramne zaujal. O chvíľku už dorazila Sara. Bez klopania vošla do jej izby. ,,Tak, čo si zitila Sara, kde býva“? Vychrlila zo seba Catherine a postavila sa a stiahla Saru na posteľ a nedočkavo sa usmievala. Sara sa zasmiala nad jej nedočkavosťou a naschvál si ešte napravila živôtik a vlasy až napokon spustila, ,,Zistila som všetko ba aj viac, ale to ti bude proti srsti". ,,No hovor všetko čo vieš Sara a nenaťahuj ma"! ,,Takže, je to kapitán vojska kráľa Karola VII, to si zistila, volá sa Arnaud de Montsalvy a teraz býva asi o tri domy ďalej od krčmy, ehm zo svojou manželkou ehm". ,,Sara si skvelá, počkať s manželkou“? Začala sa smiať Catherine. ,,No, uvidíme ako dlho bude jeho manželkou“. ,,Prečo, čo chceš robiť Catherine“! ,,Čo asi, načo som ťa poslala o oň niečo zistiť, pre srandu králikom? Nie ja ho chcem Sara chcem ho! A bude ho mať aj keby..." Sara jej skočila do reči. ,,Catherine pre Boha živého , ty si vydatá žena! Keby sa toto pán Jacques dozvedel je s tebou amen“! ,,Ale no tak Sara, on sa o mňa nezaujíma vôbec! Stará sa o tie svoje hlúpe vodičky, ktoré mieša od rána do večera! Je mu fuk čo robím, čo som doma či vonku“.Sara pokrútila hlavou aj keď to bola pravda, predsa nemala s toho dobrý pocit. ,,Poď, ešte ti poriadne prečešem vlasy a pôjdeš spať, a ja sa budem modliť aby si dostala do rána rozum. Síce viem že je to asi nemožné, lebo si tvrdohlavá ako koza“! Catherine sa zasmiala postavila sa a doniesla Sare kefu na vlasy, a ona ju začala česať. Keď skončila, spoločne sa pomodlili a Catherine si ľahla do postele. Sara ju poriadne poprikrývala a dala jej bozk na čelo a usmiala sa. ,,Pekné sny moja pekná“.,,Aj tebe Sara". Catherine o chvíľku zaspala. Sara sa na ňu ešte chvíľku pozerala a potom aj ona si ľahla na posteľ, čo bol neďaleko Catherininej a taktiež zaspala. Na ďalší deň sa išli prejsť po záhrade a Catherine bola zamyslená Sara vedela nad čím rozmýšľa. ,,Na čo si prišla hm? Už vieš ako sa ku nemu dostaneš, a ako ho odtrhneš od jeho manželky a zavedieš ho nakraj sveta“!? ,,Sara, prestaň podpichovať, a ako vieš načo myslím“?Sara sa zasmiala a hrdo vztýčila hlavu a vystrela sa. ,,Nevieš predsa kto som? Viem viac, ako veštec už si vari zabudla na môj pôvod“?Catherine sa zasmiala a objala svoju kamarátku. ,,Čože by som zabudla, len my to v tej chvíli nedošlo. A ako si teraz povedala že vieš viac ako veštec, povedz mi, ako to dopadne bude so mnou ? podarí sa mi to“?Sara sa usmiala a pohladila ju. ,,Ahh, moja pekná, poviem ti len jedno. Popáliš sa, ale vieš aká si neodradí ťa to , a dosiahneš čo chceš“. ,,Takže sa mi to podarí“? Spýtala sa natešene Catherine, no Sara len mykla plecami. Catherine si dala ruky v bok a prosebne sa pozrela na Saru. Ona sa jej otočila chrbtom a ukázala pomedzi kríky na muža s koňom stojaceho neďaleko nich. Catherine sa postavila na špičky aby lepšie videla. Doširoka sa usmiala a pozrela na Saru. ,,To je on Sara, aký je krásny, všakže“? ,,To ti nemôžem zaprieť, je naozaj pekný“. ,,Ehm dámy kohože tu tak obdivujete“? Ozval sa za nimi mužský hlas. Obidve sa otočili s nevinným úsmevom. Bol to Jacques. ,,Drahý môj, toho nádherného žrebca“. ,,Tak žrebca, a od kedy sa zaujímate o kone drahá moja“? ,,To sme ho len tak náhodne zbadali a obidve sme skonštatovali, že ten žrebec je naozaj krásny a taký mužný“ Sara drgla do Catherine a zo zadržovaným smiechom sa na ňu pozrela. Catherine sa hneď opravila. ,,Teda koňský alebo ako sa to hovorí“. Nevinne sa Catherine na neho pozrela a zasmiala sa tak aby sa poriadne nerozrehotala aj keď už to pomaly nemohla udržiavať a na tvár jej vystupoval rumenec. ,,Aha tak dámy ďalej obdivujte, tú nádhernú kobylu, ja sa idem porozprávať s pánom Arnaudom“. Catherine si zo Sarou vymenili pohľady. Sara už, už išla vy buchnúť smiechom, keď videla aká je Catherinina pleť ladí s jej červenými šatami. Jacques sa medzitým pobral za Arnaudom a ony sa konečne mohli začať smiať. Jacques sa obzrel a pokrútil s úsmevom na tvári hlavou. Keď sa Sara s Catherine konečne dosmiali utreli si slzy a pozreli sa na rozprávajúcich sa mužov a pasúceho sa osedlaného koňa. ,,Je to vážne kobyla“? Spýtala sa Catherine Sary. Ona sa zadívala na koňa a zahryzla si do pery aby sa znovu nezačala smiať a prikývla. Potom ich ešte chvíľku pozorovali. Keď obaja muži odišli išli aj ony. Išli naspäť domov. Už bol čas obedu. Sara priniesla na stôl jedlo. Chvíľku sa čakalo či ešte náhodou nepríde Jacques. Po chvíľke prišiel. Posadali si na stôl pomodlili sa a začali jesť.,,Mimochodom, pozval som pána Arnauda dnes na večeru“. Povedal pomedzi jedlo Jacques. Catherine hneď hodila pohľad na Saru a opýtala sa manžela. ,,A príde sám“? ,,Áno sám, ako iste vieš že tu bola aj jeho manželka, ona sa tu totižto nezdržala dlho, bola len pozrieť svoju priateľku a išla do Montsalvy“. ,,Aha, ale určite príde aj zo svojou kobylou“? Jacques sa zasmial a napil sa vína. ,,Takže príde sám hovoríš. A vy sa poznáte dlhšie“? Prehodila Catherine na vonok bez záujmu ale v duchu sa tešila ako nikdy predtým. ,,Áno poznáme sa, sme veľmi dobrý priatelia, bol som jeho brat v zbrani, teda, pokiaľ mi nezranili pravú ruku“. Catherine začala kašľať a smiať sa zároveň. A v duchu si povedala(,, On že bol rytier? To je snáď sen to sa mi sníva veď aj vie sedieť na koni a vie čo je to meč“?) On sa na ňu divne pozrel. ,,Si v poriadku Catherine“? ,,Áno som len mi trošku zabehlo a prišlo mi to smiešne“. On prikývol a jedol ďalej a Catherine tiež.. ____________________________________________________________________________________
,,Tak to by zatiaľ hádam aj stačilo nie“? ,,Ešte nie“! ,,Čo sa stalo keď prišiel na večeru Arnaud“? Zasmiala som sa a zakryla som ,,Poviem vám to neskoršie, teraz poďme von je krásne“. ,,Tak nám to povedz vonku“. ,,Ešte uvidím, no bežte na záhradu“. Michel a Isabelle išli von a ja som išla za nimi zamkla som pivnicu a ,,Nikto žiaľ nevie či je to pravda viete to len vy a vzali ste si to do hrobu“.
Obraz grófky de Montsalvy