Stretnutie
Keď si moje vnúčence išli ľahnú ja som si išla sadnúť do kresla a na rozum mi prišla grófka a vniesla som sa do deja....
____________________________________________________________________________________
Ráno Catherine zobudil hluk v hale. Prebrala sa a pohľadom prebehla po izbe očami. Posadila sa a pošúchala si oči zošuchla si nohy s postele vzala si župan a zišla dolu nakukla zo schodiska. Videla tam svojho muža sa hádať s nejakými mužmi kričali po sebe...zišla dole. ,,Čo sa deje“? spýtala sa a došuchtala ku Jacqutovi. On sa na ňu ustarane pozrel. ,,Ale, aká pekná holubička“ Povedal jeden s mužov a pozeral sa ňu a nechutne sa usmieval. Catherine si viac pritiahla župan k telu. ,,Sklapni Rais, a už vypadnite obaja“! povedal rozčúlený Jacques a ukázal na dvere. ,, Kľud nerozčuľuj sa, už ideme a nezabudni na to čo som ti povedal zbohom Jacques a madam do skorého videnia“! povedal Rais a odišiel aj s jeho spoločníkom preč. Keď odišli, bolo vidieť že Jacques si vydýchol. ,,Kto to bol“?? ,,Ale nikto Catherine“ Povedal a usmial sa. Pohladil ju po vlasoch a dal jej na ne bozk. Deň sa pre Catherine vliekol ako slimák už chcela aby bola noc, aby sa mohla stretnúť s ním. Keď sa už blížil čas, Catherine sa nepokojne prechádzala po izbe a zavezovala si živôtik. Mala pred sebou ešte jednu menšiu úlohu. Zdúchnuť manželovi, keďže dnes chodil výnimočne po celom dome, takže sa Catherine nemohla len tak vypariť. Keď sa jej už podarilo po dlhšom čase ho zaviazať pozrela sa do zrkadla vzala si s postele plášť s kapucňou a vyšla s izby von. Snažila sa byť čo najtichšie. Prešla popri jeho izbe videla ho sedieť na posteli cez pootvorené dvere. Rýchlo zbehla po schodoch a už jej v dome nebol. Sara ju čakala vonku a držala jej koňa. ,,Fu Sara už som myslela že sa s tadiaľ nedostanem“ Povedala Catherine a vyhupla sa do sedla. Sara sa obzerala okolo seba. ,,Ja neviem či je to dobrý nápad tam ísť“. zamumlala Sara a pustila uzdu. ,,Nič sa neboj, a pamätaj keby sa ťa pýtal kde som vieš čo máš odpovedať a buď presvedčivá“. Usmiala sa, dala si kapucňu a popchla koňa vpred. Chcela tam už byť, aj keď nevedela čo ju presne čaká“. Keď vošla do aleje nemala problém v tme zbadať siluetu, keďže sa jej zrak prispôsobil prostrediu. Jemne sa usmiala a približovala sa k mužovi vzpriamene usadeného v sedle otočeného chrbtom ku je. On na dupot konských kopýt otočil koňa a pozeral sa na prichádzajúcu. ,,Dobrý večer, som rád že ste prišli“. Povedal tichším a chrapľavejším hlasom a pozrel sa jej priamo na tvár. ,,Aj vám drahý pane, nemala som prečo neprísť“. Odpovedala a sladko sa na neho usmiala. ,,Čakal som satisfakciu od vášho manžela, ale vás priznám sa nie. Myslel som že ste slušná“. Zasmial sa a zosadol s koňa. Catherine sa mierne zamračila. ,,Čo tým chcete povedať? Vari mám zákaz stretávať sa s mužmi za to že som vydatá, stretávam sa s nimi dennodenne a môj muž proti tomu nič nemá“. Pristúpi ku nej pomohol jej zosadnúť s koňa. ,,Nič ja som mal len pripomienku, to je samozrejme v poriadku, ale také stretnutie aké som vám navrhol to nie všedné. Ak ma teda rozumiete“. ,,Samozrejme že mi je to jasné. Ja len aby sme sa rozumeli som slušná a počestná žena, a čo keď som vás ja prišla vyzvať na satisfakciu hm“?? Povedala a lišiacky sa usmiala a prešla poza neho. On sa tak isto usmial a otočil sa ku nej. ,,V tom prípade, krásna pani sa vám musím hlboko ospravedlniť a vopred odmietnuť vaše možno úmysly. Zasmial sa hlboko sa jej uklonil a pobozkal jej ruku. Catherine si zahryzla do pery. ,,Vaše odmietnutie mám brať ako zbabelosť“? Povedala a pozorne sledovala výraz jeho tváre po urážke, ktorú vyslovila na jeho adresu . On sa tváril stále pokojne a usmievavo ako predtým. ,,Krásna pani, zbabelosť by bola vtedy, keby som prial váš návrh. Len zbabelci sa bijú so slabšími“. Povedal a žmurkol na ňu. ,,Máte môj obdiv pane, nečakala som takúto reakciu“. ,,Nie? Mysleli ste že sa urazím a vopred prijmem vašu ponuku“? ,,No.. tak nejako“. Zasmiali sa obaja. Arnaud ponúkol Catherine päsť. Ona ju priala a vykročili spoločne dopredu. ,,Musím sa vám priznať, že som naozaj nikdy nevidel takú prekrásnu ženu a to som ich videl hádam celý regiment“. ,,Ďakujem pane, tiež som sa nestretla s takým ako ste vy a to som ich tak veľa nestretla“. Zasmiala sa a hodila na neho očkom. ,,Váš pán manžel mi o vás rozprával ako o stelesnenom anjelovi vez jediného hriechu, ale ako vidím nemal celkom pravdu“. Povedal za smiechom a pozeral sa ako sa Catherine mierne odula ale potom sa aj ona rozosmiala. ,,To bude možno tým, že netrávime spolu veľa času“. ,,Tiež som si pomyslel, pretože žiadna žena nie je anjel, to je vylúčené. Buď je to diabol, alebo hračka prírody“. ,,Zato vy ste bohovia že“? ,,Presne ste to vystihli, kto iný než my“? Povedal a zastavil. Ona sa na neho pozrela a predstúpila pred neho. On sa na ňu usmial a pohladil ju po jemnom líčku. ,,Neviem čo by ste bez nás robili“! Povedala aby ochránila “ postavenie a pôvod žien“. On mykol plecom, už bol dávno myšlienkami inde. Pozeral sa jej na pery. Nevedomky sa ku nej priblížil. On sa stála stále na mieste a vyšla mu v ústrety o chvíľku si už obaja cítil dych toho druhého na perách. Pobozkali sa. Bozk netrval dlho bola to len malá chvíľka no pre nich to tak nebolo. Prvý sa odtiahol Arnaud a vzpriamil sa. Catherine mala ešte stále zavreté a mierne odchýlené pery ako keby čakal na ďalší. Keď už zistila že nepríde otvorila oči a hneď sa pozrela na Arnauda. Usmiala sa. On stál nehybne ako socha bola zamyslený. Ľutoval ten bozk? Catherine to trošku zmiatlo ba možno aj urazilo. Otočila sa mi chrbtom a pokračovala v prechádzke. Po viac ako piatich krokoch ju dobehol. ,,Ako ste trávili dneskajší deň“? Spýtal sa čakajúc na odpoveď. Catherine to zarazilo, on ju len tak pobozká a teraz sa pýta aký mala deň? ,,Príjemný a vy pane, istotne ste sa nemohli dočkať stretnutia so mnou že“? Povedala provokujúc Catherine. ,,Uhádli ste...naozaj som sa nehol dočkať, ale očividne ani vy, keďže ste prišli aj o niečo skôr“. Odpovedal uštipačne. Catherine vystúpil na líca mierny rumenec. Bola rada že je tma a že ju nevidí, lebo by istotne prišiel na to, že mal pravdu, a vysmial by sa jej do tváre. ,,Napísali ste že sami chcete pozerať do očí, ale ako keď je tma“? Spýtala sa a víťazne sa usmiala lebo čakala, že jej neodpovie na túto otázku. ,,Teraz ste a veru dostali, ale nebojte sa ja to hneď vyriešim“. Povedal a zastal. Ukázal na koňa s úsmevom. Catherine sa na neho prihlúplo pozerala. ,,No čo je, vysadnite“! Povedal Arnaud rozkazovacím tónom. Catherine ho poslúchla vysadla na koňa a Arnaud tiež. ,,Poďte za mnou“. ,,Kam ma vediete pane“? ,,Uvidíte krásna pani“. ,,Nie! Chcem vedieť, kam ideme. Inak odmietam ísť“. ,,Ale no ták.. krásna pani nebuďte zvedavá. Nič sa vám nestane nemajte strach. Za chvíľku tam budeme a uvidíte“. ,,Ja sa nebojím! Nikdy som sa ničoho nebála“! ,,Ó pardon krásna pani, nechcel som sa vás dotknúť“. Povedal Arnaud a zasmial sa. Catherine na neho zaškúlila. ,,Už sme tam“? spýtala sa nedočkavo Catherine. ,,Nie, ešte nie“. ,,Už sme tam“? ,,Nie“. ,,Už sme tam“? ,,Pre pána Jána povedal som NIE! A už sa to nepýtajte“! ,,Nevedela som že vás to tak vytočí“. Povedala šibalsky Catherine. Arnaud len podráždene mľaskol. ,,A pane ešte mám na vás jednu otázočku môžem“? ,,Pýtajte sa“ ,,Takže ehm ehm...je to trošku otázka na telo heh. Už sme tam“? Arnaud zastavil koňa. Otočil ho na Catherine. Mal zmraštené obrvy. Prišiel koňom vedľa nej tak že sa jej pozeral priamo do tváre. ,,Nie mladá dáma ešte tam nie sme, ale ak sa to ešte raz opýtate, tak sa tam ani nedostanete“! ,,A už ste mi povedali kam to ideme“? zaškerila sa Catherine. Arnaud zaškrípal zubami. Boli uprostred lesíka bola tam príšerná tma a možno aj nejaké zvery. Cez deň pekné miesto na relax no v noci to naháňalo strach. Arnaud zvrtol koňa a popchol ho do cvalu a o chvíľku bol preč. Catherine sa tam ocitla sama. ,,Hej.... kam idete pane. Snáď ma nechcete nechať samu“! Zakričala vystrašene a tiež popchla koňa a cválala za Arnaudom. O chvíľku vyšla s lesíka on ju na konci čakal .A pobavene sa na ňu pozeral. Ona prišla ku nemu. ,,Ako ste ma tam mohli nechať samu“? Vyštekla hneď na neho“. On sa uštipačne zasmial. ,,Hádam ste sa nebáli“. ,,Nie nebála som sa“! ,,Tak je potom všetko tak ako má byť“. Catherine si zahryzla do jazyka, lebo by mu niečo povedala. ,,No, už sme tu“. Povedal Arnaud a ukázal hostinec “ U zostrelenej husi“. ,,Tu? Prečo tu? Čo keď ma niekto spozná a uvidí s vami“. ,,Veď ste predsa povedala že sa často stretávate s mužmi“. ,,No áno ale....“ Nedopovedala lebo ju prerušil Arnaud. ,,Dáte ti kapucňu“! Povedal a zosadol s koňa. Prišiel ku Catherine a zložil ju s koňa. ,,A čo keď vás niekto spozná“? ,,A nech ma spoznajú čo mňa po tom“ Zasmial sa a chytil Catherine za ruku a vykročili ku dverám. O chvíľku s dverí vyšiel malý chlapec. Pozrel sa na párik ľudí a spýtal sa. ,,Smiem vám odviesť kone do stajní“? Arnaud len prikývol a hodil mu zopár mincí. Chlapec sa na ne vyjavene pozeral. Potom sa pozrel aj na Arnaud uklonil sa. ,,Ďakujem pane Boh vás žehnaj“. Povedal chlapec a už odvádzal kone. Catherine sa usmiala dala si kapucňu a vošli do hostinca. Bolo tam polo prázdno každý zdvihol na nich hlavu a potom sa venoval tomu svojmu. O chvíľku sa tam dovalil malí tučný dedko a potmehúdsky sa usmial. Poďte hrdličky vznešené poďte. Povedal a išiel pred nimi a zaviedol ich ku dverám jednej izby otvoril ich a dal rukou pohyb že majú vojsť. Vošli do vnútra on sa uchechtával a medlil si ruky. ,,Želám krásnu noc“. Povedal a odgúľal sa preč.
Acme blood weight (hypertension)
(ADopflottNip, 13. 10. 2018 21:29)